REGISTRÁCIA - FAITH D. DAMARIS

Počet příspěvků : 9 Věk : 29

HRÁČ: Mia

JMÉNO POSTAVY: Faith Delilah Damaris

RASA: Človek

DATUM NAROZENÍ: 10. 10. 1994

ZAMĚSTNANÍ: laborantka na patologickom oddelení

FACECLAIM: Elizabeth Olsen

HL. FOTKA: fotka

GIF: gif

RODINA:
Otec: Jeremy Damaris - človek, lovec nadprirodzených bytostí
Matka: Jarnette Damaris-O’Connell - človek, lovkyňa nadprirodzených bytostí

ZAJÍMAVOSTI:
·        už od svojho útleho detstva vie o nadprirodzenom svete o ktorom jej povedali jej rodičia, neskôr sa stala lovkyňou tak ako oni
·        vie skvelo zachádzať s dýkami, patria medzi jej hlavnú zbraň
·        má domáceho miláčika – zeleného pytóna, ktorého pomenovala Zippy
·        miluje varenie či pečenie, preto keď svoj čas netrávi v práci, venuje sa tejto činnosti

POVAHA: Disciplína. Slovo, ktoré by vedelo Faith dobre opísať. Už od mala bola tomu učená, aj keď tam nejaké ťažkosti predsa len boli, ktoré dieťa zo začiatku počúvalo rodičov na slovo. Nakoniec ale zistila, že nie je dobré ísť proti rodičom, či dospelým ľuďom celkovo. Preto sa naučila držať hubu a krok. Samozrejme ako rástla a nebola už tým malým dievčaťom, dokázala sa postaviť za seba a ozvať sa vždy, keď to bolo potrebné. Je to energické žieňa, väčšinu času má energie až na rozdávanie. Vždy prejde k veci, nechodí okolo horkej kaše a povie čo si myslí, ak to uzná za vhodné. Vždy bola k druhým ľuďom milá, nikdy nemala problém sa dať do rozhovoru s cudzími, či sa s nimi spriateliť. V živote ale veľa priateľov nemala, kvôli povinnostiam lovkyne, ktorých bolo až nad hlavu. Preto aj keď jej nerobí problém sa s novými ľuďmi zoznamovať, oveľa lepšie je jej samej, v spoločnosti Zippyho, ktorého si obstarala pri príchode do La Crescent a o ktorého sa stará ako o svoje vlastné dieťa. Svoje dieťa by niekedy určite chcela, niektorí by mohli povedať, že vek už na to má, ale má prácu, ktorú má rada, preto sa jej chce venovať a zarovno, nechce do tohto sveta priniesť nevinné dieťa. Do sveta upírov a vlkolakov, pretože nikdy nevie čo sa môže prihodiť a nechce to riskovať.

HISTORIE: Jeremy a Jarnette Damaris sa niekoľko rokov snažili o potomka ale za žiadnu cenu sa Jarnette nedarilo otehotnieť. Pomaly už strácali aj posledný kúsok viery, ktorí ešte mali, keď odrazu na tehotenskom teste žiarili dve čiarky. Možno aj preto ich dcéra dostala pri narodení meno Faith. Viera.
Bola ako každé iné dieťa, zvedavé. Rodičia sa o ňu starali ako len dokázali, predsa len to nebolo úplne jednoduché pri práci, ktorú vykonávali, preto sa stalo, že ju strážili rôzny ľudia, väčšinou niekto kto pracoval práve s jej rodičmi. Ako malá to vôbec neriešila ale čím roky pribúdali a ona rástla, mala samé otázky, ktoré smerovali či na jej rodičov alebo na ľudí, ktorí sa o ňu starali. Vždy jej odpovedali vyhýbavo a že sa to jedného dňa dozvie. Nepáčilo sa jej to, ktorému dieťaťu aj áno, na otázku chcela mať zodpovedané! Nič ale nepomáhalo, preto to nakoniec nechala tak, myšlienka o tom čo pred ňou schovávajú jej v hlave ale zostala. Zistila to až o niekoľko rokov neskôr, keď mala desať rokov. V jeden deň keď prišla zo školy domov už na ňu obaja rodičia čakali v obývačke, čo ju samozrejme prekvapilo, pretože takto skoro doma nikdy neboli. Na jej nevyslovenú otázku, čo tu robia tak skoro jej bolo aj ihneď zodpovedané, keď jej otec povedal, že jej chcú niečo povedať. Niečo, čo ju zaujímalo celé tie roky. Oči jej od radosti zažiarili a s úsmevom na tvári zamierila do pracovne otca, kde jej od mala hovorili, ako tam nesmie chodiť, že je to miesto kde môžu len dospelí. Nechápala ale prečo, pretože pri vstupe jej to prišla ako normálna pracovňa. Čo je na nej také, že sem nemohla? Odpoveď prišla o niekoľko sekúnd neskôr, keď pred ňou na stole pristála obrovská kniha. Zmätene sa dívala z jedného rodiča na druhého, bola zmätená čo sa deje a prečo jej ukazujú túto knihu. Vtedy začalo vysvetľovanie, ktoré zahrňovalo upírov a vlkolakov a aké netvory to sú. A čo je vlastne ich práca, prečo nebývajú tak často doma. Sú lovci. Lovci práve spomínaných upírov a vlkolakov. Neverila im ani slovo, ako by mohla, aby upíry, tie vymyslené bytosti o ktorých čítala pár kníh, žili v ich svete? Hlúposť. Na to boli Jeremy a Jarnette samozrejme pripravený, preto malú Faith zaviedli do tajnej miestnosti, ktorá sa nachádzala práve v pracovni, za knižnicou ako v tých cool filmoch, ktoré v televízore koľkokrát videla. To čo dole uvidela ju prekvapilo ale hlavne vystrašilo. Muž pripútaný v reťazoch, ktorý keď ich uvidel tak sa rozbehol ku nim. Reťaze ho ale zastavili a preto so silným buchnutím spadol späť na zem. Jej matka ju hneď ukľudnila, že sa jej nič nestane, vraj je príliš oslabený na to aby sa z nich dostal. Čo ju ale vydesilo boli mužove oči, ktoré uvidela, keď sa na ňu pozrel. Boli zlaté. Že by to čo hovorili jej rodičia, bola nakoniec pravda? Muž sa znovu postavil ako keby sa chcel znovu na nich rozbehnúť, samozrejme bez toho aby niečo urobil, to ju už ale matka hnala späť do pracovne. Posledné čo počula bol jeho rev. Bola z toho roztrasená, ako by aj nie, keď práve zistila, že všetky tie rozprávky o upíroch a vlkolakoch boli pravdivé a tieto bytosti naozaj žijú medzi nimi. Neskončilo to len pri tej ukážke a ich malom predslove. Hovorili jej o všetkom čo bolo dôležité ale hlavne to, že ich treba povyzabíjať, skôr než to oni urobia s ľuďmi. A prečo jej to hovorili? Lebo sa z nej rovnako má stať lovkyňa ako z nich. Neboli jediní, bolo niekoľko rodín či ľudí, ktorí pracovali sami, ktorí boli lovcami. Niečo také nechcela, nepáčila sa jej tá predstava, že má niekoho zabíjať. Jej malá hlavička niečo také nedokázala pochopiť ale podľa slov a výrazov otca a matky jej bolo jasné, že nemá na výber. Preto o pár dní započal jej výcvik. Konečne prišla na to kto boli tí ľudia, ktorí na ňu dávali pozor počas tých rokoch, čo rodičia boli na love. Ďalší lovci, rodina, ako to nazýval jej otec. A práve títo ľudia mali na starosti jej výcvik. Jeden ju učil všetky možné veci ohľadom upírov a vlkolakov, ich slabiny a ako žijú a niekto iný ju učil ako bojovať či bez zbraní alebo so zbraňou a ako nakoniec zistila, s dýkami nemala žiadny problém. Nebola tým nadšená, koľkokrát si dupla nohou, že pokračovať nebude, ale k ničomu to neviedlo až to po n-tom pokuse vzdala.
Celé štyri roky, ktoré pomaly ubehli, jej deň vyzeral vždy rovnako. Ráno ísť do školy, kde sa venovala učeniu či tréningom volejbalu a po škole ďalší z jej tréningov, tentokrát nie volejbalu. Predsa len sa to jedného dňa zmenilo, keď spolu s rodičmi nasadli do auta. Vraj idú za známymi. Ocitli sa pred domom, ktorý nepoznala, dokonca ani ľudí, ktorí ich vítali. Podľa vysvetlenia matky to boli ďalší lovci a vraj potrebovali ich pomoc, pretože mali problémy so smečkou vlkolakov. Tu vznikol ďalší nápad, ktorý vyšiel od pána Clarka, ktorý sa jej už od začiatku nepáčil. Nápad, že sa môžu ich dcéry stretávať a trénovať spolu. Jej rodičia boli nadšení, že to je skvelý nápad, Faith sa to ale nepáčilo. To má trénovať s malým deckom? To, že je medzi nimi len rozdiel dvoch rokoch bol malý detail, ktorý ignorovala. Ale ani tu nemala žiadne slovo, preto raz za čas sa ich rodiny stretli, počas čoho ich rodičia riešili veci ohľadom útokov, čo ale len Faith hádala, nikdy netušila o čom sa rozprávali, zatiaľ čo ona podstupovala tréning s Erin, dievčaťom, ktoré bolo na jej vkus až príliš nepríjemné. Nakoniec ale zistila že nie je až taká zlá ako jej zo začiatku prišla.. alebo si proste len zvykla. Nestali sa z nich najlepšie priateľky, vlastne by sa ich vzťah nedal nazvať priateľstvom, ale dalo sa povedať, že si boli blízke. Aspoň tým jedným čo ich spojovalo a to to, že patrili do rodiny lovcov.
Jej prvý lov zažila, keď mala sedemnásť rokov, na ktorý ju zobral otec. Vlastne to nebol jej lov, bola tam len ako doprovod a aby sa pozrela ako to funguje v skutočnosti. Nešlo o nič ťažké, bol to len upír, ktorý bol novo premenený, preto netrvalo dlho, kým ho jej otec zabil. To ako sa snažil na neho zaútočiť, s jeho tesákmi a s očami krvavo červenej farby jej len potvrdil všetky tie slová, ktoré dostávala od rodičov či od ostatných lovcov, ako sú to monštrá. Videla to na vlastné oči.
Od jej prvého lovu ubehlo niekoľko rokov, za ktoré sa jej podarilo zabiť niekoľko nadprirodzených bytostí. Samozrejme s pomocou a hlavne sa jednalo o tých slabších jedincov. Bola na seba hrdá, pomáhala chrániť ľudí od monštier ako boli tieto a každým jedným úspešným lovom sa jej hrdosť dvíhala. Jedného dňa sa ale všetko zmenilo a to čo bola doteraz naučená ako keby nebolo. Po prvýkrát ju vyslali na lov samú. Mala už dvadsať rokov, podľa ich slov bola pripravená. Samozrejme vedela, že sa to môže pretiahnúť aj na dlhšie než len na jeden deň, preto bola v ten moment rada, že ju toľko učili ako prežiť v prírode. Všetko prebiehalo ľahko, dokonca našla toho upíra o ktorého sa jednalo a chystala sa na útok. Mala všetko pripravené, a všetko išlo podľa plánu až na jednu maličkosť, ktorú si pri útoku na neznámeho upíra nevšimla. Pasca na medvede. Posledné čo si pamätá je jej bolestný krik a potom všetko stmavlo. Keď sa prebudila, bola zmätená kde sa nachádza, pretože posledne si pamätá na to, že bola v lese, teraz ale ležala v posteli. Noha! Okamžite si vyhrnula džínsy, aby videla na zranenie, ktoré tam.. nebolo? Nohu prezrela niekoľkokrát, ale zranenie tam nebolo. Ako keby sa nič nestalo. Až pri zavŕzganí podlahy sa spamätala a svoju pozornosť presunula ku dverám. Tam stále nikto iný ako ten upír, ktorého prenasledovala a mala v pláne zabiť. Chce teraz zabiť ju? V hlave jej prebehlo niekoľko scenárov ako teraz umrie, ako z nej to monštrum vypije všetku jej krv, ktorú v tele mala. Nič z toho sa ale nestalo. Narozdiel od toho ale zistila, že ju zachránil. Dal jej svoju krv aby sa jej zranenie vyliečilo. Nechápala to, nehovorili jej, že upíri sú obyčajné beštie, ktoré vraždia lebo chcú? Len aby mali krv? Bola zmätená. To ju klamali? „Ani ľudia nie sú všetci zlí. Prečo potom veríš, že u nás to tak je?“ veta, ktorú jej neznámy povedal a ktorá jej otvorila oči. Vždy sa nájde niekto zlý a niekto dobrý, nie všetci na tomto svete sú zlí. Tak prečo to nevidela predtým? Odpoveď bola jednoduchá. Keď ti niekto celý život hovorí len samé negatíva o niekom, kto je podľa ich slov monštrum, nakoniec tomu začneš veriť. Faith ale konečne po tom dlhom čase zistila, ako hlúpo verila niečomu, čo už zo začiatku nebola pravda. Cítila sa hlúpo a ponížene. Čo ak predtým zabila niekoho, kto bol rovnako dobrý ako tento?
Nakoniec zistila, že tam nebol sám ale bol tam aj s ním jeho priateľ, mená jej ale neprezradili. Aj tak im obom bola vďačná, bez ich pomoci by pravdepodobne prišla o nohu. Nechala ich žiť, nechcela ani jednému ublížiť, preto si ráno pobalila to málo čo mala a zmizla. Vrátila sa domov. Tam sa hneď spustila vlna otázok či to zvládla a či ho zabila. Váhala, ale nakoniec povedala pravdu, čo všetko sa stalo a ako jej ten upír, ktorý bol ich cieľ pomohol, aj keď ju tam mohol jednoducho nechať vykrvácať. To ale netušila, aké peklo spustila. Jej rodičia ju nechápali, nepočúvali jej slová o tom, že sú aj dobrí, ktorí nikomu neublížia, stáli si za svojim, za tým čo boli naučení. V očiach otca bola sklamaním a rovnaké emócie videla na tvári matky, vždy keď ju videla. Od toho dňa sa s rodičmi odcudzila. Stále vykonávala povinnosti lovkyne, tak ako sa patrilo, ale oni dvaja ako keby pre ňu neexistovali. Samozrejme sa ale tá udalosť neskončila príjemné, tak ako si Faith myslela. Doma, v ich tajnej miestnosti, ju čakalo prekvapenie, tak to nazval otec. Myslela si, že pôjde o nejaký test, ktorý si zase pre ňu pripravili ale čakalo tam na ňu niečo iné. Neznámy upír. Pár dní po tom, čo sa vrátila z jej misie, ho našli a priviedli sem a teraz jej dávali možnosť napraviť svoju chybu. Musí ho zabiť. Faith ale nechcela. Ako mohla zabiť niekoho, kto jej pomohol, keď to potrebovala? Nedokázala to urobiť. Nemohla. „Nie,“ bola jej odpoveď. Nepočítala ale s tým, čo sa stane o malú chvíľu, pretože jej otec pravdepodobne túto odpoveď čakal. Nestihla ani zareagovať, iba vykríknuť, keď jej záchranca ostal prepichnutý kolíkom, ktorý tam vrazil jej vlastný otec. Zdesene tam stála a dívala sa, ako miznú farby z jeho tváre, ako stráca život, ktorý tam ešte pred pár sekundami mal. Bol mŕtvy. Stála by tam aj dlhšie, ak by ju matka neodtiahla z miestnosti. Nebolo to prvýkrát čo videla ako upír zomrel ale nebol to len tak hocijaký upír. On a jeho priateľ jej pomohli a.. jeho priateľ. Až vtedy si na neho spomenula. Nebol sám. To znamenalo, že toho druhého nenašli. Ušiel? Mohla si len domýšľať čo sa s ním stalo. Mohla len dúfať, že sa mu podarilo utiecť niekam inam.
Vzťahy medzi ňou a rodičmi sa ešte viac zhoršili, už sa na nich nevidela tak ako predtým. Chcela od nich čo najďalej, chcela odísť ale chodila na univerzitu a rozhodla sa, že ju dokončí. Bolo to dlhých a ťažkých šesť rokov, ktoré musela pretrpieť ale zvládla to. Venovala sa škole ako to len išlo a medzitým sa venovala aj povinnostiam lovkyni. Tentoraz už ale s viac otvorenými očami než predtým. V momente ako ukončila školu, oznámila rodičom, že sa sťahuje. Dlho nevedela kam pôjde, ale po dôkladnom zisťovaní si našla mesto La Crescent, v štáte Oregon, čo by mohol byť jej nový začiatok. Matke sa to nepáčilo ale Faith už nebolo to malé dievča, ktoré si nechalo skákať po hlave. Preto si o pár dní pobalila všetky svoje veci, pripravila našetrené peniaze a vybrala sa na cestu. Do La Crescent nakoniec dorazila a jej prekvapenie vzrástlo, keď zistila, že v tom meste žije jej známa Erin, ktorú už niekoľko rokov nevidela. Tak očividne tu nebude tak sama ako si myslela. Po čase si našla prácu v nemocnici ako laborantka na patologickom oddelení a užíva si tú voľnosť, ktorú má vo svojich rukách. Je ale obozretná, mesto je plné nadprirodzených bytostí a nikdy nevie čo sa môže prihodiť.

DOVEDNOSTI:
SÍLA – level 1 (3 b)
RYCHLOST – level 2 (9 b)
VÝDRŽ – level 1 (3 b)
OBRATNOST – level 1 (3 b)
ŠTĚSTÍ – level 1 (3 b)
MAGICKÝ POTENCIÁL – level 0
BOJ SE ZBRANÍ – (dýky) level 4 (35 b)
OŠETŘOVÁNÍ – level 4 (35 b)
PŘEŽITÍ – level 2 (9 b)
100/100 b

GALERIE:
fotka
fotka2

BYDLENÍ: dom

ZKUŠENOST S RPG: Milujem vás :hearts:

Admin Počet příspěvků : 175