Hráč: Morwen
Meno postavy: Morrígan Sinclair
Rasa: človek
Dátum narodenia: 30.05. 1992
Zamestnanie: ezoterička, apatykárka
Faceclaime: Teresa Palmer
Hl. fotka:https://pin.it/3kVCFhHGif:https://pin.it/3qlQvcyRodina:† Moyra Sinclair – matka; Morrígan jej akoby z oka vypadla. Moyra pochádzala z dlhej línie ľudí, dávno zabodnutého rodu, ktorý sa po celé generácie venoval čarodejníctvu. Je teda logické, že toto umenie predala ďalej svojej dcére. Moyra bola veľmi schopná “čarodejka“ a Morg tak naučila mnohému. So svojou dcérou mali výnimočne silný vzťah, čo sa nakoniec samotnej Moyre stalo osudným.
Gareth Sinclair – otec; bývalý vojak z povolania. Prísny, ale inak príjemný a milujúci manžel. Otec už o dosť horší, za čo mohol hlavne fakt, že sa Gareth Morginých schopností bál. Je teda asi zcela logické, že ich vzťah nestál nikdy ani len za starú belu a teda sa ani neoplatí sa ho nejak bližšie popisovať. On nenávidel ju a ona jeho. Momentálne o ňom Morrígan nemá žiadne informácie, nevidela sa s ním od momentu, kedy od neho utiekla. Najskôr je ale z neho úplná troska, keďže od smrti jeho manželky to s ním šlo dolu vodou.
Zaujímavosti:~ až na jej blízkych nikto nevie, že jej pravé meno je Morrígan. Všetkým sa vždy predstavuje ako Morgana, je to jednoduchšie. Bez tak ju nakoniec všetci aj tak oslovujú len ako Morg
~ pravidelne trpí nočnými morami a spánkovou paralýzou, občasne i úzkostnými záchvatmi
~ vďaka niektorým otcovým trestom sa jej po chrbte tiahne niekoľko plytkých jaziev. Je možno ich ale objaviť ale len po dotyku, pretože sú všetky zakryté jedným veľkým tetovaním fénixa
~ pochádza z rodu, ktorý sa od nepamäti venoval čarodejníctvu
~ rada spieva, ale len pre seba
~ vďaka svojej práci sa stretla asi s každým možným nadprirodzeným stvorením, ktoré existuje
Povaha:Pod menom Morrígan by si zrejme kde kto predstavil nejakú čiernovlasú vysokú ženu, ktorá vyzerá tak vznešene ako sama bohyňa, ktorej meno pôvodne patrí.
No, asi vás sklamem, pretože Morg nie je ani čiernovlasá, ani vysoká a o nejakej vznešenosti by sa tiež veľmi nedalo rozprávať. Avšak to neznamená, že by bola bohyňou o to menej. Do výzoru si s ňou možno veľmi nezadá, ale to sa nedá povedať o jej povahe. Avšak všetko pekne po poriadku.
Prvé, čo si na nej určite všimnete je to, že navzdory jej výške je i v dave neprehliadnuteľná. Morrígan je totiž ten typ človeka, ktorého osobnosť ho robí väčšou než je. Rozhodne jej teda ani zďaleka nechýba zdravé sebavedomie. Morg si je veľmi dobre vedomá kým je a čoho je schopná. Pozná svoje prednosti i svoje slabosti. A ani jedno sa nebojí využiť vo svoj prospech. V momente ako s ňou prídete do kontaktu, vám nepotrvá veľmi dlho, než prídete na to, že táto blondínka si servítky pred ústa neberie. Bez okolkov vám povie, že ste debil priamo do očí a ani pri tom nežmurkne. Málokedy sa ale uchyľuje k takému priamemu urážaniu. To už vážne musí byť, zväčša to potom znamená, že dotyčný nie je veľmi bystrý. Omnoho radšej totiž na urážanie využíva umenie sarkazmu a irónie. A nie len k urážaniu, ale i na popichovanie. Sarkazmus je Morríganina prirodzená súčasť, bez ktorej by to nebola jednoducho ona. Bohužiaľ, má tendenciu to občas (rozumej často) preháňať, vďaka čomu môže nemálo ľuďom liezť na nervy. Hlavne kvôli tomu, že má v podstate odpoveď vždy na všetko a musí mať posledné slovo aj vtedy, keď sa to už nehodí.
Tým sa dostávame k Morríganinej drzej stránke, ktorá s tou sarkastickou celkom úzko súvisí. Morrígan rada testuje hranice druhých a je úplne jedno o koho sa jedná. Často by si tak až jeden myslel, že tá žena nemá žiadnu sebazáchovu. Nebojte, má ju, len si je dobre vedomá toho, čo si môže ku komu dovoliť. Je si vedomá svojich výhod, ktoré jej neprinášajú len jej schopnosti, ale i určité jej...kontakty. Vie, že má za sebou niekoho, kto by nedovolil, aby sa jej niekto okrem neho dotkol.
Inak je to ale celkom príjemná spoločníčka, i keď viac toho napočúva ako narozpráva. Morg totiž nie je zrovna typ na nejaký “small talk“, hlavne nie s ľuďmi, ktorých nepozná. Pokiaľ ale nabrnknete tému, ktorá ju zaujíma, zistíte, že občas dokáže byť skutočne ukecaná. Keď je o čom rozprávať, z tichej dievčiny sa stane rýchlo hrozná kecka. Spolu s tým ale tiež zistíte, že rozhodne nie je hlúpa a vlastne je, naopak, celkom sčítaná. Ako inak predsa, keď jeden provozuje čarodejníctvo, nemôže byť zrovna blbý. Morg si rada udržuje aspoň nejaký všeobecný prehľad, takže ku všetkému vie niečo povedať a zväčša na všetko už má nejaký svoj názor. Ten si samozrejme vždy utvára na vlastných pozorovaniach a skúsenostiach a to aj čo sa týka samotných ľudí. Takže povesť môžete mať akúkoľvek, Morg si na vás spraví názor aj tak až podľa seba. Rozhodne ale u nej dbajte na prvý dojem, pretože na ten Morg hodne dáva. Nie, že by bola tak povrchná, ale vždy mala po tejto stránke dobrú intuíciu a zväčša už na prvú dobrú dokázala odhadnúť u človeka jeho charakter. Málokedy sa tak niekomu podarí ju prekvapiť, aj keď to nie je nemožné. Výnimky sa vždy nájdu. Neznamená to ale, že ak náhodou nespravíte dobrý prvý dojem, tak je hneď všetko stratené. Akurát vám bude dlhšie trvať ju presvedčiť o opaku.
Morg je totiž veľmi tvrdohlavý človek a keď si niečo vezme do hlavy, skoro nikto ju nepresvedčí o opaku. V takom prípade sú aj nejaké rady bezcenné a ona si jednoducho musí najprv nabiť čumák, aby zistila, že to bol v skutku hlúpy nápad. Že jednému nemenovanému upírovi tak často pridáva neviditeľné vrásky na čele je už vec druhá. Každému je zrejme tým pádom jasné, že ju jej tvrdohlavosť neraz dostáva do pekných problémov.
Našťastie pre ňu si dokáže i v tých vypätejších chvíľach zachovať chladnú hlavu, takže ako rýchlo sa jej občas podarí spadnúť do problémov, tak rýchlo sa z nich vie aj dostať. Väčšinou. Ak nie, tak má tendenciu od nich utekať a riešiť ich, až keď už skutočne musí. To všetko navzdory jej temperamentnosti. Morh je totiž celkom ohnivá povaha, ale len po stránke vášne a energie, ktorú dokáže vložiť do vecí, ktoré pre ňu niečo znamenajú. Výbušnosť do toho našťastie nespadá. Vytočiť ju nie je úplne jednoduché, ale zasa nie nemožné. Každopádne, radšej sa o to nesnažte, pretože keď už sa raz Morg naserie, jej hnev vás zmetie ako hurikán.
Na prvý pohľad sa to totiž nemusí úplne zdať, ale Morg je pomerne hodne emočne založená osobnosť. Škála pocitov, ktoré dokáže cítiť je občas dokonca aj na ňu príliš, hlavne keď polku z nich často nevie ani len pomenovať. Z toho dôvodu sa skoro celý život snaží aspoň navonok mať svoje pocity pod kontrolou. V praxi to znamená, že sa dokáže priam bravúrne pretvarovať a klamať ako keď tiskne. Dokáže sa tváriť, že je úplne nad vecou, aj keď sa jej vnútorne práve rúti celý svet. To na druhú stranu ale vedie k tomu, že Morrígan si skoro vôbec neuvedomuje svoj vlastný stres, až kým sa sám nepripomenie. Väčšinou je to v podobe úzkostných záchvatov, ktoré sú ešte umocnené traumatizujúcim detstvom. Každopádne, pokiaľ jednoducho nechce, nevycítite z nej nič, čo vám ona sama nedovolí. I v jej živote samozrejme ale existujú osoby, ktoré v nej vedia prečítať aj to, čo Morrígan samotná nevie. Nie je ich mnoho, ale neznamená to, že k nim nebudete časom patriť. Povedie k tomu však dlhá cesta.
Morg totiž nie je práve ten najdôverčivejší človek a druhých si púšťa k telu len zriedka. Musíte ju buď niečím skutočne veľmi zaujať a získať si ju alebo sa k tomu postupne dopracovať. Iných ciest niet. Odmenou vám ale bude jedna schopná “čarodejka“, ktorá vám zväčša vždy pomôže, aj keď bude brblať. Morrígan totiž len výnimočne priznáva pred druhými, že ich má rada a záleží jej na nich.
História:Moríganino detstvo bolo naprosto normálne, úplne obyčajné. Teda bolo by, ak si odmyslíte Morgine nezvyčajné schopnosti a jedného otca, ktorý sa ich toľko desil, až sa ich z nej snažil vymlátiť. Jediné, čo Morg jej detstvo presvetľovalo bola jej matka, ktorá bola jediná, ktorá ju milovala. Tiež na to neskôr ale i doplatila. Všetko ale po porade.
Morrígan sa narodila jednej noci o Beltaine do rodiny Garetha a Moyry Sinclairových. Konkrétnejšie do rodiny bývalého vojaka a “čarodejnice“. Prvé roky boli skutočne normálne. Morg bola milované a opečovávané dieťa dvoch milujúcich rodičov, i keď jeden z nich bol až príliš prísny občas. To ale skončilo v momente, kedy sa u 4 ročnej Morg začali prejavovať jej magické schopnosti. Moyra sa totiž Garethovi so svojimi magickým pôvodom nikdy nepriznala. Svojho muža milovala a bola si istá, že on miloval ju, ale vedela, že toto bolo niečo, čo by nikdy nepochopil. Preto síce provozovala ezoterický obchodík, ale jej manžel ju považoval maximálne za obyčajnú apatykárku a ten zbytok len ako frašku na okrádanie ľudí. Moyra mu samozrejme jeho názor nikdy nevyvrátila.
Vlastné schopnosti ale ani zďaleka nebolo tak ťažké utajiť, ako tie dcérine. Hoci sa veľmi snažila, Gareth si postupne začal všímať, že jeho dcéra dokáže veci, ktoré nie sú úplne tradičné. Z počiatku to boli len maličkosti, ktoré Gareth radšej len prechádzal a neriešil, i keď mu to prišlo zvláštne. Vždy sa ale presvedčil, že sa mu to len zdalo a radšej to nechal tak. Keď ale začala Morg spomínať duchov, ktorých občas videla, prípadne hovoriť veci, ktoré si nemohla len tak vymyslieť a ktoré nie vždy bol práve prívetivé, to už len tak nechať nemohol.
Pre Morrígan tak nastali krušné roky, kedy sa akákoľvek zmienka alebo udalosť niečoho zvláštneho, čo sa vymykalo normálu, tvrdo trestalo. Najobľúbenejším trestom bolo zatváranie do tmavej, starej pivnice, kde ju Gareth nechával občas kľudne aj celú noc, čo bol pre Morg najhorší trest. Byť totiž zavretý sám v pivnici, v dome plnom duchov, ktorý nie každý je práve príjemný, v skutku nie je nič moc. Ich dom bol už totiž veľmi starý, žili a umreli v ňom desiatky ľudí a nie každý práve prirodzeným spôsobom. Celé generácie ho totiž býval Moyrin rod, ktorý praktikoval čarodejníctvo až kam ich pamäť siahala. Lenže nie všetci členovia sa štítili využívať i krvavú mágiu. A čo môže byť väčšia a silnejšia obeta ako tá ľudská? Skutočne niet divu, že sa to tam nekľudnými dušami len hemžilo a väčšina z nich bola celkom nasraná. A čo môže byť lepšie ako si svoju frustráciu občas vybiť na potomkovi oných “čarodejníc“?
Takže z jednej strany ju terorizoval otec a z druhej zlý duchovia. Všetko to zlé ale aspoň trocha zmierňovala Morríganina matka, ktorá síce nebola dosť silná, aby sa postavila nejak viac proti jej manželovi, ale svoju dcéru milovala najviac ako len mohla. Preto keď bola Morg už dostatočne veľká, tak ju začala učiť, ako môže svoje schopnosti využívať. Moyra tak rýchlo zistila, že Morg má skutočne talent a pre umenie čarodejníctva bola priam zrodená. Škoda len, že jej matka bola jediná, ktorá to vedela oceniť.
Roky plynuli a Morrígan rástla. Jej vzťah s otcom bol len horší a vlastne to jediné, čo j na jej živote tešilo bola škoda, zopár kamarátov v nej a čas strávený s matkou buď zdokonaľovaním svojich schopností alebo vypomáhaním v jej obchodíku, kde mala aspoň na chvíľu od všetkého pokoj. Čarodejníctvo ju skutočne bavilo, rôzne rituály, práca s energiami či vytváranie rôznych bylinných mastí či tinktúr. Dokonca i duchov už začala zvládať lepšie, za čo zrejme mohol fakt, že ich videla čoraz menej. Ako starla, jej spojenie s druhým svetom slablo. Jediným problémom tak viac-menej ostával len jej otec, na ktorého prístupe sa nič nemenilo. Akurát sa už nenávideli navzájom a to napriek matkinmu uisťovaniu, že jej otec za to nemôže. Morg to matke nikdy nevyvrátila aj keď si myslela svoje. Považovala matku za príliš zaslepenú. Moyra mala ale čiastočne pravdu. Garethovu nenávisť totiž priživoval jeden konkrétny duch, ktorý mimo iné neustále znepríjemňoval život i Morrígan. Bol hlavným dôvodom, prečo tak neznášala, keď ju otec v noci samú za trest zavieral do tej prekliatej pivnice. Jednalo sa o ducha jednej Morríganinej predkyne, ktorá bola kedysi mocnou “čarodejnicou“. Bohužiaľ, vždy túžila po tom, aby žila večne, prečo sa obrátila k čiernej mágií. Samozrejme sa jej to i tak nepodarilo a to bol dôvod, prečo sa teraz snažila posadnúť Morg. Cítila jej silu a jej zlovoľný duch sa tak upol na myšlienku, že s ňou by sa jej to mohlo konečne podariť. Preto ju tiež celé tie roky neustále terorizovala a ponúkala k tomu aj jej otca. Aby ju oslabila a ona sa jej tak mohla zmocniť. Moyra si to celý čas uvedomovala a snažila sa prísť na spôsob, ako ducha ich predkyne Rhony zahnať. Podarilo sa jej to ale až na poslednú chvíľu.
Morg mala asi 10 rokov, bol Halloween a ona tú noc opäť trávila zavretá v pivnici. Vzhľadom na to, že v tú noc bola hranica medzi svetom živých a mŕtvych najtenšia, Morg bola už hrôzou a strachom bez seba. Bolo toho už na ňu príliš. A to bola chvíľa, ktorú si Rhona vybrala na svoj finálny útok. Moyra však vycítila, že sa niečo deje. Okamžite tak zbehla dole za Morg a začala robiť rituál, aby ducha Rhony zahnala. Podarilo sa jej to, bohužiaľ ju to ale stálo život. Rhone sa totiž na chvíľu podarilo Morrígan posadnúť, než Moyra rituál dokončila a zaútočila na ňu v snahe ju zastaviť. V jednej chvíli sa tak udiali dve veci. Moyra Rhonu zahnala späť hlboko do zásvetia a Rhone sa podarilo Moyru zabiť tým, že jej kúzlom obtočila reťaze, ktoré boli v pivnici okolo krku a udusila ju. Garethovi sa neskôr tak už len naskytol pohľad na zhrútenú mŕtvu Moyru a Morrígan plačúcu nad jej telom, dookola opakujúc ako veľmi ju to mrzí.
Od tej doby to bolo ešte horšie. Morg síce mala pokoj od Rhony, za to sa ale jej vzťah s otcom ešte zhoršil, aj keď by si jeden dovtedy myslel, že viac už to nejde. Gareth díval Moyrinu smrť za vinu logicky Morg, aj keď nikdy nemohol s určitosťou vedieť, že to bola skutočne jej vina. Každopádne, roky plné teroru pokračovali, až dokým jedného dňa Morrígan nestratila trpezlivosť pri jednej z Garethových snáh ju potrestať a ona od neho neutiekla. Mala zhruba 15 rokov, keď sa ocitla v uliciach Edinburghu, kde prežívala jak najlepšie vedela, využívajúc najmä svoje schopnosti. Netrvalo preto veľmi dlho, než sa prepracovala do povedomia miestneho nadprirodzeného podsvetia. Zhruba ďalšie tri roky trvalo, než sa so svojimi kvalitnými službami preslávila i mimo mesto. Za to tiež vďačila tomu, že tak dostala šancu sa stretnúť s jedným veľmi mimoriadnym mužom, ktorý celkom zásadne ovplyvnil jej život. Bol to upír a jeho meno bolo Thaddäus von WolferßBrun.
Thadd v tej dobe totiž práve lovil svojich súrodencov na Britských ostrovoch. Jeho pátranie ho mimo iné doviedlo až do Edinburghu, odkiaľ sa mal ale trochu problém pohnúť ďalej. Vtedy mu miestnymi bola doporučená práve Morrígan, ktorá mu so svojimi schopnosťami mohla byť nápomocná. Morg si doteraz pamätá ten okamžik, keď sa vysoký blonďatý upír ocitol na prahu jej dverí. Bol prvý, ktorý zistil, kde žije. Za normálnych okolností totiž Morg všetky obchody dohadovala buď na diaľku alebo sa schádzala s klientmi vonku. Nikto preto nevedel, kde býva. Bolo to tak bezpečnejšie z viacerých dôvodov. Evidentne ale keď niekto bol veľmi dobrý, dokázal si to zistiť. A Thadd bol viac ako len schopný. Bola to rozhodne jedna z mnohých vecí, ktoré ju na ňom uchvátili. Preto mu vonkoncom nezabuchla dvere rovno pred nosom. Nie teda, že by to malo keď tak nejaký efekt. Morg totiž časom pochopila, že v momente, ako mu otvorila, tak bola stratená. Že v momente, kedy ho vpustila dnu, mu patrila. Keby si kedy samej sebe vyložila karty, zistila by, že to bolo nevyhnuteľné.
Pre Morrígan tak konečne začali roky, kedy mala konečne pocit, že žije a nie len prežíva. Jedna spolupráca sa totiž pretavila do dlhodobého a pomerne stabilného partnerstva. Nebola v tom láska, určite nie v takej tej klasickej romantickej podobe, aj keď ich vzťah po nejakom čase nepostrádal aj intímne chvíle. Skôr sa jednalo o obojstrannú výhodnosť, časom prerastenú do určitej lojality. Morrígan bola Thaddovi po ruke, keď potreboval a na oplátku si užívala všetky výhody, ktoré jej status, že je “jeho“, poskytoval. Primárne to bezpečie po všetkých stránkach, po ktorých len šlo. To bol pocit, pre ktorý by zapredala dušu aj diablovi. Nie teda, že by to tak vlastne nebolo.
Neznamenalo to ale, že s ním bola neustále. Áno, väčšinu času s ním bola na jeho honbe za ľuďmi, o ktorých vlastne nikdy nevedela, prečo ich Thadd loví. Nikdy sa nepýtala, koho vlastne lovia a prečo. Boli ale časy, kedy sa Morg proste zobrala a vyparila sa. Zväčša na 2-3 roky niekam zdúchla, aby si užila trocha osobnej slobody. Samozrejme, celý čas v domnienke, že Thadd nemá tušenie, kde je, ani čo robí. Všetci vieme, že to bola veľmi naivná myšlienka a i ona niekde hlboko vedela, že to tak je. Vždy sa ale presviedčala o opaku, aby si zachovala ten pocit, že občas predsa len patrí samej sebe.
Každopádne, presne po takej pauze sa teraz vracia po už viac ako 3 rokoch do La Crescent, kde, ako vedela, je posledné známe miesto, kde Thaddäus pobýval. Vracia sa tak späť domov.
Dovednosti:Magický potenciál – 3. level (19 b.)
Šťastie – 2. level (9 b.)
Sila – 1. level (3 b.)
Rýchlosť – 2. level (9 b.)
Výdrž – 1. level (3 b.)
Obratnosť – 2. level (9 b.)
Boj so zbraňou – 2. level (9 b.)
Mágia (čarodejníctvo) – 4. level (39 b.)
Bývanie:zatiaľ len izba v hotely Treasure
Skúsenosti s RPG:Niekoľko ročný RPG hráč, skúsenosti teda bohaté, odohraných niekoľko hier, Rogenia môže potvrdiť :B
Předmět: Morrígan Sinclair 
